Rád by som spolu s vami (ak napíšete dole v komentároch svoj názor, tip, či skúsenosť) sformuloval pár tipov, ktoré nám život určite neskomplikujú ale skôr zjednoduchšia. Píšem úmyselne v prítomnom čase:

1.tip: mám svoj životný cieľ - a každý deň idem za ním. Je jedno či je to osobný, profesný alebo iný cieľ. Dôležité je, že ho poznám, verím mu a idem za ním. Už dávno som sa rozhodol, že nie som ochotný cestovať v loďke života bez kormidla a kapitána!

2.tip: hovorím pravdu - dávam do života svoj charakter, moje áno nech je áno a moje nie nech je nie. Klamstvo v akejkoľvek forme vykoreňujem systematicky zo svojho života! Život v pravde a s pravdou dáva väčší zmysel…

3.tip: každý deň si vypnem všetky technologické hračky (mobil, personálny asistent, počítač ai.) na 60 minút. Práve v tejto chvíli, ktorá tvorí jednu hodinu môjho pozemského života pracujem a zameriavam sa na najdôležitejšie prácu. Nie som predsa otrokom svojich elektronických pomocníkov…

4.tip: nekontrolujem svoju e-mailovú schránku hneď ráno. Viem, že pre mnohých je toto tvrdenie číry nezmysel, ale zamyslite sa: koľko času trávime sledovaním svojich e-mailov, mazaním spamov, odpovedaním na nezmysly, alebo čítaním zaručených pikošiek? Preto si kladiem jednoduchú otázku - “to čo teraz robím, ako ma ide posunúť na ceste k môjmu cieľu?”

5.tip: nezdvíham telefón zakaždým, keď zazvoní. Som slobodný a viem, čo chcem.

6.tip: vstávam skoro ráno, dám si rannú rozcvičku/strečing a som dobrej naladený…Každý nový deň je predsa pre mňa novou šancou a príležitosťou…

7.tip: začínam deň modlitbou/meditáciou a urobím si priestor pre zdravé raňajky. Tak ako telo potrebuje pokrm, aj moju dušu nasýtim hodnotnou stravou – múdrymi myšlienkami o Pravde, Láske a Živote…

8.tip: idem skoro spať - poznáte to “Kto skoro ráno vstáva – toho Pán Boh požehnáva”… Zažil som aj pravý opak – potom deň, ktorý nasledoval nestál za nič. O mojej produktivite ani nehovoriac.

9.tip: prestal som sledovať televíziu. Najskôr som postupne obmedzoval “pobyt pre krabicou” a dnes tú krabicu nepotrebujem. Môj priateľ mi kedysi povedal, že televízia je najväčší požierač tej najdrahšej komodity ktorú máme – nášho času. A mal pravdu. To, čo potrebujem si cielene prečítam na zahraničných alebo tuzemských weboch (aby som bol vždy v obraze) a viac informácií v tomto smere nepotrebujem. Čas sú peniaze a “preflákaný pred telkou” sa mi už nikdy nevráti.

10.tip: naučil som sa hovoriť nie. To znamená aj to, že som sa “odstrihol” aj od negatívnych, pesimistických alebo kontraproduktívnych vzťahov! Spočiatku to bolelo, ale dnes nebanujem. Som predsa človek s vlastným názorom a nemusím vždy a všade počúvať tie neustále reči o veciach, ktoré ma unavujú… Ako hovoril Steve Jobs – zakladateľ Applu ”1000 nie vám prinesie nevídanú kvalitu a nové príležitosti do života.”

11.tip: naučil som sa chrániť si svoj čas. Vedecké výskumy (a moje vlastné skúsenosti) hovoria, že priemerne sme v práci prerušovaní/vyrušovaní každých 11 minút. Rozptyľovanie ničí produktivitu a komplikuje život.

12.tip: plánujem si týždeň dopredu. V nedeľu večer si dám na 20 minút “rande” sám so sebou a napíšem si moje kľúčové priority na celý týždeň. Je jedno či plánujem s perom v ruke, alebo mám overený software. Dôležité je, že si nerobím z plánovania prioritu ale svoje priority si naplánujem.

13.tip: v nedeľu svätím. To znamená, že v nedeľu oddychujem a načerpám nové sily do nasledujúceho týždňa. Je mi úprimne ľúto tých, ktorí si ani v nedeľu neurobia čas pre seba a svojich drahých. Na smrteľnej posteli mi nebude ľúto toho, že som viac nezarobil, ale toho, že som nerozdal viac lásky a pozornosti tým, ktorých milujem.

“Zíď niekedy z vychodenej cesty a ponor sa do lesa. Určite nájdeš niečo, čo si nikdy predtým nevidel.”

(A.G.Bell)

“Prečo ľudia kričia, keď sú nahnevaní?”
“Kričia preto, lebo sa dajú obrať o pokoj,” odvetil jeden z nich.
“Prečo však kričia, keď s nimi súhlasíme?” opýtal sa učiteľ znovu.
“Nuž, kričia preto, aby sme ich počuli,” znela odpoveď druhého učeníka.
A majster sa pýtal ďalej: “Takže sa nedá hovoriť potichu?”
Nasledovalo množstvo ďalších rozmanitých odpovedí, ale žiadna z nich učiteľa nepresvedčila.
Vtedy zvolal:

“Viete, prečo kričíme na ľudí, keď sme nahnevaní? Je to preto, lebo keď sa dvaja ľudia na seba hnevajú, ich srdcia sa od seba príliš vzdialia. Ak sa chcú navzájom počuť, musia na seba kričať. Čím sú nahnevanejší, tým silnejšie musia kričať, aby sa počuli. Čo sa však stane, keď sa dvaja ľudia do seba zaľúbia? Nekričia, hovoria veľmi potichu. Vzdialenosť medzi nimi je veľmi malá. Niekedy sú ich srdcia tak blízko, že ani nehovoria, iba šepkajú. A keď je láska najintenzívnejšia, nemusia ani šepkať, stačí, keď na seba pozerajú. Ich srdcia sa vedia dorozumieť. To sa deje medzi dvomi ľuďmi, ktorí sa ľúbia.”

Na záver učiteľ povedal:

“Keď sa s niekým rozprávate, nedopusťte, aby sa vaše srdcia od seba vzdialili. Nehovorte slová, ktoré by ich mohli ešte viac oddialiť, pretože potom príde deň, keď bude vzdialenosť taká veľká, že už nenájdu cestu späť.”

Spoľahlivý recept na riešenie všetkých hádok:    Hádajte sa v tesnom objatí.

Bruno Ferrero

“Život po vás nechce, aby ste boli dôsledné, kruté, netrpezlivé, užitočné, nahnevané, zbrklé, nepredpojaté, neurotické, pozorné, neodvrávajúce, tolerantné, márnotratné, bohaté, nedocenené, jemné, choré, ohľaduplné, zábavné, hlúpe, zdravé, chamtivé, krásne, lenivé, zodpovedné, pochabé, štedré, poddajné, dôverné, pôžitkárske, usilovné, manipulatívne, schopné prenikavého pohľadu do podstaty veci, vrtošivé, múdre, sebecké, láskavé, alebo obetujúce sa.

Život od vás chce, aby ste vnímali dôsledky všetkého, pre čo sa rozhodnete.

Každý človek a všetky udalosti existujú vo vašom živote preto, lebo ste si ich pritiahli. Čo s tým urobíte, závisí iba od vás.”

Čo teda očakávaš od života TY?

Tešíme sa na všetky vaše postrehy a skúsenosti v komentároch…. 

Alibisticky to zhodím na dobu, v ktorej žijeme. Všetci sa hrozne ponáhľame. A večer zistíme, že sme zase toho veľa nestihli. Frustrovaní ľahneme a zaspíme spánkom nepokojných. Cez SMS si vyznávame lásku, komunikujeme cez chat a do očí si nemáme čo povedať.

Trápia nás účty, kariéra. V schránkach sa nám hromadia maily, lebo “nemáme čas” odpísať, na polici sa kopia knihy, lebo “nemáme čas” čítať, nevieme ako vonia príroda, lebo “nemáme čas” si k nej privoňať.

Ale dokedy to vydržíme? Čím chceme viac stihnúť, tým menej stihneme. Venujeme priveľa času veciam, ktoré si ho nezaslúžia. Nevieme sa zastaviť a uvedomiť si hodnotu vecí. Robíme veľa fotografií, ale už si ich ani neprezeráme. Napálime ich na CD a tým to končí; počítače máme plné hudby, na ktorú nemáme čas, množstvo televíznych kanálov, ktoré akoby jedna mater mala. Namiesto zábavy stres. Stále kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal. Prestávame si vážiť krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť.

Môj starý otec má 87 rokov. V živote nebol v zahraničí, nemal mobil, počúva jednu stanicu na svojom staručkom rádiu. A napriek tomu si myslí, že prežil krásny život . S úsmevom spomína. Teší sa z pekného dňa, z vône dreva, zo svojich vnúčat .. Žil ťažký život, ale váži si ho.

To my dnes nevieme. A tak máme infarkty, rakovinu a depresie. A možno by stačilo spomaliť. Tvrdenie, že sa to nedá, neobstojí. Zamyslime sa: koľko času venujeme nepodstatným veciam?

Skúsme vypnúť mobily a počítače a rozprávajme sa. Snáď si uvedomíme, že žijeme naše životy príliš rýchlo. Je načase spomaliť.

Kamarát má chalupu v malej osade obkolesenej horami, nie je tam signál, žiadna telka, obchod otvorený len v utorok a štvrtok… Asi tam zabehnem, aby som spomalila a nehnevala sa na starých ľudí, ktorí si vážia zvyšok života a zbytočne sa neponáhľajú za smrťou, tak ako mnohí z nás!

Pekný deň… a spomaľ… veď žiješ len raz… a veľmi krátko…

(zdroj: www.misie.sk)

Nasledujúcimi vetami by som chcel vzdať hold všetkým mamičkám, ktoré nastupujú deň čo deň do svojho náročného zamestnania. Lepšie povedané všetkým mamičkám, ktoré toto zamestnanie prijali ako náplň svojho života od dňa počatia až po … prakticky celý život. Na svete nie je náročnejšia úloha ako zabezpečiť kvalitný a plnohodnotný život nášho potomstva. Pracovná doba je podľa potreby. Zo začiatku máte asi päť hodín pre seba. To nie je veľa. Ale aj počas tejto doby musíte byť v neustálej permanencii. Neexistuje žiadna príručka ani návod správnej výchovy dieťaťa. Všetko je to len v rukách matky. V každom zamestnaní prebieha istá forma zaškolenia, kde nám vysvetlia pravidlá alebo pracovné postupy. Iste, aj  matky sa pri výchove majú o čo oprieť, či už hľadajú radu v rodine alebo na internete, prípadne u lekára. Každá rada je dobrá, no konečné rozhodnutie zostáva väčšinou na matke. Každé rozhodnutie, ktoré pri výchove svojho dieťaťa spraví sa odrazí v jeho budúcnosti. Ak sa v práci niečo nepodarí, zväčša sa to dá napraviť, ale ak zaváhame pri výchove nášho potomka, náprava býva veľmi bolestivá a niekedy aj nemožná. Preto zodpovednosť, ktorú majú pri výchove je obrovská. Každé naše zaváhanie a chybu si odnesie samotné dieťa. O duševnej spôsobilosti matky sa ani nemusíme rozprávať. Mala by byť v perfektnom psychickom stave, ak chce poskytnúť svojmu dieťaťu kvalitnú starostlivosť a výchovu. A fyzický fond? Predstavte si, že každý deň absolvujete súťaž v triatlone. Približne toľko energie investujete do vašej ratolesti. Je to, ale len kvapka v mori oproti tomu najpodstatnejšiemu, čo matky v tejto práci zo seba vydávajú. To najdôležitejšie a najkrajšie je ich láska, ktorou musí byť dieťa obklopené. Bezpochyby je to základný predpoklad pre jeho kvalitný život.

Dúfam, že mi nikto nebude zazlievať, že som z týchto slov vynechal úlohu otca. Veď bez neho by nemohla rodina fungovať. No povedzme si na rovinu, milí oteckovia, koľkokrát ste si obuli kopačky a kraťasy a bežali na futbal namiesto toho, aby ste manželke pomohli s kúpaním? Ako často idete s manželkou kúpiť detské oblečenie namiesto pozerania zápasu FC Barcelona?

Jednoducho mamičky a ich deti sú spolu spojené neviditeľným putom, ktoré nejde pretrhnúť. Toľko obetovanej pozornosti a energie sa nedá nájsť v žiadnom zamestnaní na svete. Nemyslia na návratnosť, keď do svojich detí investujú všetok čas. A úspech? Ten sa dostaví pri prvom slove MAMA, pri prvom krôčiku alebo pri milom objatí. Takýto úspech stojí za všetky peniaze a dokazuje, že vaša snaha mala cenu. Ak je najväčším úspechom dosiahnutie nejakej nevyčísliteľnej hodnoty, označil by som ňou pocit hrdosti, ktorý pociťuje mama pri pohľade na svoje dieťa.

Tento článok napísal Ľubomír Kuspiš.

Negatívne správy, ktoré sme možno počuli nemali priaznivý vplyv na nás: možno nám niekto hovoril, že sme boli  nešikovné, na nič súce, neschopné ženské atď. Keď sa pokúsime spomenúť si na svoje detsvo – kto nás najviac chválil? A za čo? Ako často to bolo? Aká to bola udalosť, ktorá sa nám vryla do pamäti? Ako sme sa pri tom cítili?

Alebo to bolo naopak – spomíname si len na samé zákazy, príkazy, toto nerob, tam nesmieš, s tým sa neopováž rozprávať…..?Poviete si: “… áno stalo sa mi to – a komu nie? Veď taký je život…” Chcem vám však pripomenúť, že niektoré správy ste nemuseli tak jednoducho rozpoznať, ako negatívne správy. Faktom je, že to čím, alebo kým ste, je výsledkom situácií a vášho myslenia v minulosti.

Preto sa často stáva, že “my, dospelí” sa už nevieme mať tak radi, pretože si spomenieme (hoci aj podvedome) na naše detstvo. A to, čo momentálne prežívame jednoducho nechceme alebo nevieme zmeniť. Stávame sa príliš dospelí.

Úlohou nás mladých a úspešných je aj to, aby sme  boli vzorom a inšpiráciou pre iných. A to tým, že sa skutočne začneme mať radi. To negatívne (vrátane spomienok) vyhoďme z nášho slovníka a nahraďme to pozitívnym. Aj keď sa táto zmena neudeje za noc, verte, raz sa naozaj uskutoční. Len sa musíte pre to slobodne rozhodnúť.

Človek je nositeľom 4-och jedinečných, vrodených ľudských vlastností:

svedomia – sebavedomia – tvorčej predstavivosti a slobodnej vôle.

Ak nebudeme svoju slobodnú vôľu skutočne využívať  tým správnym spôsobom – zbytočne sa umŕtvujeme a stávame sa neschopnými. To znižuje naše sebavedomie a našu schopnosť konať a šíriť dobro.

Keď sa začneme mať radi a uvedomíme si svoju hodnotu, začneme sa k sebe správať inak. Prestaneme sa ubíjať, prestaneme si hovoriť, že nemáme pravdu, prestaneme hovoriť o tom, akí sme hrozní, prestaneme si hovoriť, že sme hlúpi. Začnime sa k sebe správať s rešpektom. Keď rešpektujem seba – začínam rešpektovať aj druhých.

Neveríte? Nájdite sa chvíľku na tieto dve krátke videá:

1.časť:

http://www.youtube.com/watch?v=VytPjpsZhTs

2.časť:

http://www.youtube.com/watch?v=DrmstYvIUu0

V prvom rade je to spoločenská zmluva, alebo zakladateľská listina. Spoločenskú zmluvu podpisujú všetci spoločníci pred notárom, ktorí sa rozhodli spolu podnikať. Ak chcete vykonávať podnikateľskú činnosť sám, v tom prípade ide o zakladateľskú listinu.

Ďalším krokom je živnostenský list resp. koncesná listina. Ak ide o firmu s viacerými spoločníkmi, živnostenský list potrebuje len konateľ spoločnosti. Koncesnú listinu vystavuje oddelenie živnostenského podnikania obvodného úradu v meste sídla spoločnosti. Na vydanie živnostenského listu je potrebné predložiť kópiu spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny, doklad preukazujúci vašu odbornú spôsobilosť (ak ide o viazanú živnosť), nájomnú zmluvu alebo list vlastníctva nehnuteľnosti, v ktorej sídli Vaša firma, poprípade list vlastníctva a povolenie vlastníka nehnuteľnosti na jej užívanie.

Nasleduje splatenie základného vkladu, ktorý sa musí predložiť správcovi vkladu, alebo na bankový účet. V tomto prípade je potrebné potvrdenie z banky.

Posledným krokom je zápis do Obchodného registra. Žiadosti sa podávajú na okresnom súde v sídle kraja, tzv. registrový súd.

Ako vidíte založenie spoločnosti s.r.o. nie je záležitosť na jeden deň. Netreba zabúdať, že za každú podnikateľskú činnosť, ktorú uvediete platíte poplatok, ktorý je v prípade viazanej živnosti mnohonásobne vyšší. Peniaze si musíte pripraviť aj na kolky i na notárske potvrdenie pri podpise spoločenskej zmluvy, popr. zakladateľskej listiny.

Ak sa vám už teraz z toho všetkého točí hlava, riešenie je jednoduché. Obráťte sa na profesionálov, ktorí toto všetko zvládnu počas niekoľkých dní bez toho, aby ste sa vy museli obťažovať s návštevou úradov. Väčšina takýchto spoločností disponuje elektronickým podpisom, ktorý celý priebeh nielen skráti, ale aj ušetrí Vaše peniaze. Jednou z takýchto spoločností je Celtic s.r.o., ktorá je na trhu už viac ako 5 rokov a bohaté skúsenosti má aj v oblasti predaja a kúpy spoločností. Svojim klientom ponúka poradenstvo v oblasti účtovníctva a daní, poskytnutie sídla ako aj realizáciu žiadaných zmien v už existujúcej firme. Celtic s.r.o. vychádza v ústrety svojim klientom, šetrí im čas i polovicu výdavkov.

Publikovaný článok je platenou inzerciou.

Ďakujem. Ďakujem, za všetky mladé a úspešné.

✔ vyberte si tiché miesto

✔ pohodlne sa posaďte a udržujte vzpriamenú chrbticu

✔ zľahka zatvorte oči

✔ seďte čo najviac v kľude a bez pohybu

✔ zhlboka dýchajte, tak aby ste boli uvoľnení, ale zároveň bdelí

✔ pomaly, vnútorne, začnite hovoriť svoju mantru alebo modlitbu a načúvajte tomuto slovu, keď ho vyslovujete

✔ pokračujte zľahka, vytrvalo a verne v opakovaní tohto slova po celú dobu meditácie

✔ vráťte sa k svojmu slovu, akonáhle si uvedomíte, že ste ho prestali vyslovovať

✔ počas meditácie a každý nasledujúci deň opakujte rovnaké slovo

Nie je potrebné, aby ste svoju meditáciu hodnotili. Jej plody sa objavia vo vás, vo vašom živote a vo všetkých vašich vzťahoch k okoliu. Nestrácajte odvahu a nebuďte sklamané z toho, keď zistíte, ako veľmi ste rozptýlené. Meditujeme práve preto, aby sme týmto rozptýlením prešli. A preto nie je potrebné, aby ste sa pokúšali potlačiť alebo snáď úplne zastrieť svoje myšlienky a obrazy. Proste ich nechajte prichádzať a odchádza, ale svoju pozornosť sústreďte na mantru – teda na svoje modlitebné alebo posvätné slovo.

Slovo, alebo mantru, ktorú odporúčame, je MARANATHA. Je to starobylá kresťanská modlitba pochádzajúca z aramejčiny, teda jazyka, ktorým hovoril Ježiš. Znamená “Pane, príď”, alebo tiež  “Pane náš, príď”, “Náš Pán je prítomný”. Opakujte toto slovo v štyroch rovnako dlhých slabikách, ma-ra-na-tha. Započúvajte sa do tohto slova, keď ho hovoríte, a obráťte k nemu všetku svoju pozornosť, ale nepremýšľajte o jeho význame. Rušivé myšlienky budú prichádzať a zase odchádzať, ale nijako sa ich nepokúšajte potlačiť alebo s nimi zápasiť. Jednoducho ich nechajte odísť. Keď zistíte, že ste opäť rozptýlené, alebo keď nejaká myšlienka alebo obraz zaujala vašu myseľ, jednoducho sa vo viere a láske vráťte k svojej mantre “ma-ra-na-tha“.

Meditujte dvakrát denne, skoro ráno a navečer.

Najvhodnejšia dĺžka meditácie je tridsať minút, ale môžete začať s dvadsiatimi minútami a postupne túto dobu predlžovať na dvadsať päť minút alebo celú pol hodinu. Buďte trpezlivé, jednoduché a neustávajte v praxi.

Meditácia je síce jednoduchá, ale vyžaduje disciplínu.

napísal Laurence Freeman, OSB - http://www.wccm.org/content/laurence-freeman-osb

P.S. “Keď sa náboženstvo obmedzí iba na vonkajšie a rituálne bohoslužobné úkony, stráca zmysel. Liturgia a rituály majú význam iba vtedy, keď sú inšpirované obrátením srdca. A práve o to sa snažíme, keď sa učíme byť tichší. V tichosti zrie vedomie, že sa Boh zjavil ľudstvu v Ježišovi a že sa Ježiš zjavuje nám, v našom srdci, svojim Duchom, ktorého poslal, aby prebýval v nás. Zmysel nášho života, rovnako ako zmysel liturgie sa nám odhaľuje, keď sme tomuto Duchu čo najplnšie otvorení.

Z vonkajšieho pohľadu sa môže meditácia javiť ako niečo statické, ako stav, v ktorom sa človek uzavrel vnímaniu. Avšak v reálnej skúšenosti má meditácia k statickému stavu veľmi ďaleko. Skôr ju možno chápať ako dynamické prebudenie sa k nášemu plnému potenciálu rastu. Touto plnosťou je rozširovanie nášho ducha v Ježišovej  láske. Uskutočňuje sa v prostote, detskej dôvere a úžase.

Nehľadáme žiadne zvláštne prežívania, či múdrosť. Nezaoberáme sa analýzou povrchných či vonkajších javov. To všetko je bezvýznamné v porovnaní s vedomím Ducha, ktorý v nás prebýva; toto vedomie pricháza, keď svoju myseľ odvrátime od vecí časných a pominuteľných a namiesto toho svoje srdce otvoríme tomu, čo trvá: Bohu a Božej láske ku každému z nás.

Je naprosto nevyhnutné, aby sme meditovali každý deň.

Meditácia  je pre dušu to isté, čím sú jedlo či vzduch pre telo. Musíme sa upokojiť a stíšiť, uschopniť sa pre videnie pravdy, ak máme žiť v Božom svetle.

Evanjelium nám znovu a znovu opakuje, že v našich srdciach svieti svetlo. To jediné, čo teda potrebujeme, je v pokore a láske sa tomuto svetlu otvoriť.”

John Main, “Make Nothing Happen,” WORD MADE FLESH, London: Darton, Longman, Todd, 1993 str. 20-21.

… za posledné roky k nám “pricestovalo” množstvo prúdov, zaručených techník, majstrov, guru…

…lekári meditáciu predpisujú pacientom ako spôsob ako si poradiť s bolesťou, srdcovými chorobami. depresiou…

…vedci “študujú” jej účinky na mozog a imunitný systém…

… existujú tucty kníh, nahrávok, CD, či webových stránok o meditácii a meditačné kurzy sa organizujú v každom väčšom meste…

Neberiem nikomu slobodu pri výbere čohokoľvek, čo dnešný svet ponúka, avšak my sa budeme venovať kresťanskej meditácii, ktorá je v našich zemepisných šírkach prirodzene doma.

Mám na vás jednu otázku: “Čo vás napadne pri slove “meditácia”?” Budhistický kláštor? Indický ašrám? Treba povedať, že mnohým z nás sa meditácia javí ako cudzorodý prvok, ktorý kresťanstvo “nepozná”, ale dnešný človek vyhľadáva?

Pripomeňme si pár historických faktov.

Meditácia je úzko previazaná s kresťanskou tradíciou prvého tisícročia. Len sme sa jej nevenovali, nevšímali si ju. Nebudeme analyzovať prečo, skôr sa ju snažme pochopiť a znovu objaviť.

Kresťanská meditácia nepochádza z Východu, ale doslova aj obrazne – z púšte. Púšť je biblickým symbolom pre odosobnenie sa od všetkého, čo človeka vzďaľuje od Boha.

V ranej cirkvi sa slovo “meditare” vnímalo “nemyslieť analytickým spôsobom”, ale opakovať, “žuť”, “prevracať” v srdci. Až neskôr v období scholastiky nadobudlo slovo meditácia viac intelektuálny zmysel: myslieť, analyzovať, premýšľať. A tak modlitba srdca uvoľnila cestu mentálnej modlitbe ako hlavnej podobe modlitby. A tu treba hľadať  príčinu toho, prečo sa postupne západná cirkev obmedzila iba na mentálnu modlitbu. Meditácia vo svojom pôvodnom význame nie je premýšľanie o Bohu, ale prebývanie v Božej prítomnosti.

Meditáciu môžeme vnímať ako ”medicínu-liek”, kde “med” znamená starostlivosť, alebo pozornosť. Meditácia je univerzálna spirituálna tradícia, múdrosť. Meditáciu môžeme jednoducho charakterizovať ako modlitbu srdca. A tak, ako bolo uvedené vyššie, ťažisko v nej sa presúva od myslenia – k srdcu, k Božej prítomnosti v nás.  Meditácia je kontemplatívny spôsob modlitby.

Stručne sa dá povedať, že podstatou meditácie je veta sv.apoštola Pavla z listu Galaťanom: “Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.”

V ďalšom pokračovaní si povieme pár jednoduchých pravidiel kresťanskej meditácie.